Naša téma

Od 1. apríla tohto roka vstúpil do platnosti nový stavebný zákon. Jeho hlavným cieľom je zjednodušiť a zrýchliť procesy v stavebníctve, vymedziť prehľadnejšie pravidlá, znížiť administratívnu záťaž a riešiť problematiku nelegálnych stavieb.

Presný názov novej legislatívy je Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 25 Zbierky zákonov zo dňa 5. februára 2025, zjednodušene Stavebný zákon 25/2025 Z.z.. Zmena prichádza takmer po polstoročí, keďže doposiaľ platil Stavebný zákon č. 50 Z.z. z roku 1976. Nový zákon mal byť platný už od 1. apríla 2024, ale jeho prijatie odložili a pokračovalo pripomienkové konanie. Napokon bolo vznesených 2 632 pripomienok, pričom skoro tisíc z nich bolo zásadných!

Tou azda najzásadnejšou zmenou, ktorú nový zákon priniesol je odstránenie dvojstupňového hodnotenia stavebných zámerov. Územné a stavebné konanie sú zlúčené do jedného. Predchádzajúca prax používala dvojstupňové správne konanie, teda územné a stavebné konanie. V prvom samostatnom kroku sa posudzoval súlad s územným plánom (územné konanie), potom prišli na rad podmienky samotnej výstavby (stavebné konanie). Znamenalo to, že žiadosť, aj prípadné pripomienky sa podávali dvakrát.

Nový stavebný zákon zlúčil obidva procesy do jedného konania, takže projekt bude posudzovaný a schvaľovaný naraz. Od toho si Ministerstvo dopravy SR, z ktorého dielne zákon vzišiel, sľubuje zníženie objemu dokumentácie, menšie nároky na čas a menej administratívnej záťaže pre stavebné úrady.

 Prichádza elektronizácia

O 1. apríla 2025 teda stačí podať len jednu žiadosť, ktorá zahŕňa všetky potrebné podklady pre územné, aj stavebné posúdenie. Žiadosť podá stavebník elektronicky! Priloží projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou a správu o prerokovaní stavebného zámeru. Keď sú prílohy k žiadosti uložené v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, uvedie sa odkaz na miesto, kde sú dostupné.

V rámci jedného konania potom môžu podávať námietky, návrhy, či pripomienky všetci účastníci konania. Ak nebudú vážne dôvody na prerušenie, alebo prepracovanie dokumentácie, stavebný úrad ich vyhodnotí a rozhodne a vydá rozhodnutie o stavebnom zámere. Celá procedúra by mala ísť rýchlejšie a najmä by to malo byť efektívnejšie. 

Stop čiernym stavbám

V novom stavebnom zákone sa menia aj podmienky pre čierne stavby. Po starom bola vždy nejaká šanca a možnosť na získanie dodatočného povolenia a spätnú legalizáciu stavby pôvodne postavenej bez povolenia. Opieralo sa to o široké spektrum možnej obhajoby legalizácie. Keď nebola čierna stavba v rozpore s verejnými záujmami, s územným plánom obce, či technickými normami bolo možné ju dodatočne povoliť a viedlo to mnohokrát k zneužívaniu.

Zákon 25/2025 Z.z. zaviedol prísnejšiu úpravu čiernych stavieb. Je v ňom vyšší dôraz na prevenciu, prísnejšie sankcie a efektívnejšie spôsoby ich riešenia. Niekdajší pojem dodatočného povolenia čiernych stavieb by ste v novom stavebnom zákone hľadali márne.

Okruh osôb zodpovedných za nelegálnu výstavbu sa rozšíril a hrozia im oveľa vyššie finančné postihy. Legislatíva si sľubuje, že odradí stavebníkov od porušovania predpisov a navyše pribudli kontrolné mechanizmy, ktoré umožnia rýchlejšiu identifikáciu a riešenie čiernych stavieb.

Väčšie drobné stavby

Nový stavebný zákon zavádza presnejšiu definíciu drobných stavieb. Po novom sú charakterizované ako prízemné stavby a zariadenia s maximálnou zastavanou plochou do 50 m². Výška rôznych prístreškov, dielničiek, domčekov na náradie, či bicykle nesmie presahovať 5 metrov. Podzemné stavby (pivnice, žumpy…) majú od 1. apríla 2025 vymedzenú najväčšiu možnú zastavanú plochu na 25 m² a hĺbku do 3 m. Medzi drobné stavby budú patriť napríklad aj nabíjacie stanice pre elektromobily, zariadenia na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov.Drobné stavby a stavebné úpravy sa nebudú musieť ohlasovať, okrem prípadov, ak budú na verejných priestranstvách alebo vo vzdialenosti do 2 metrov od hranice so susedným pozemkom.